streda, 3. apríla 2013

Nočný vlak do Košíc


V románe Pascala Merciera cestuje Raimund Gregorius nočným vlakom do Lisabonu. Môj nočný vlak odchádza do Košíc. Aj ja, tak ako hlavný hrdina práve sfilmovaneho románu, stojim pred nezodpovedanou otázkou  – „Keď môžeme prežiť len malý odsek z toho, čo nám je dané, čo sa stane so zvyškom?“

Chcem to vyskúšať! Bude to moje malé, slovenské dobrodružstvo. Zbalím kufre a v Hamburgu nasadám na vlak - vydávam sa na cestu smerom na východ. Košice – 240 tisíc obyvateľov, druhé najväčšie mesto Slovenskej republiky – mesto, kde sú moje korene. Tu som sa totiž v roku 1986 narodila. Moja rodina je tu doma. Určitým spôsobom aj ja. Mesto by sa bolo bývalo stalo aj pre mňa domovom, lenže moji rodičia sa rozhodli rozlúčsa s československým socializmom. Moju sestru a mňa naložili do rodinnej škodovky  a už sme si to uháňali na západ. „Môžeme prežiť len malý odsek z toho, čo nám je dané“. Mám teraz 5 mesiacov čas, aby som zistila, aký je tento odsek môjho života.

Ako mestský kronikár, chcem sa s Košicami, s jeho obyvateľmi a jeho okolím, zbližiť. Toto malé mesto na východe Slovenska si ešte rozpačito, váhavo a bojazlivo zvyká na titul Europského kultúrneho hlavného mesta 2013. Košice boli vždy pestrou zmesou kultúr a zvykov. Mesto je stelesnením sťahovania národov, vojen a zmätku v Európe 19. a 20. storočia. Mesto v posledných desaťročiach niekoľkokrát zmenilo svoju štátnu príslušnosť bez toho, aby sa čo len o krok pohlo z miesta. Nuž – ktoré mesto to môže dnes o sebe tak jednoducho tvrdiť? 

V Košiciach, na začiatku 20. storočia, mierumilovne spolunažívali Židia, Nemci, Maďari a Slovania. Veľa obyvateľov dodnes hovorí dvoma jazykmi. V regióne sa i napriek nútenej asimilácii zo strany Uhorského kraľovstva ako aj ruských okupantov po druhej svetovej vojne, zachovalo niekoľko nemeckých jazykových ostrovov. Vo východoslovenských obciach Medzev alebo Štós (nemecky Metzenseifen a Stoß) sa aj dnes hovorí nemecky - mantáckym dialektom.

Ako sa búrlivé dejiny mesta a jeho okolia odzrkadlili a odzrkadľujú v živote ľudí, ktorí tam dnes žijú? Aké skúsenosti urobili v dobách politických zvratov a zmien? S akými výzvami sa stretáva a žije mladá generácia, ktorá sa už narodila a dospela v postkomunistickom štáte?

O tom všetkom chcem písať. Mám 20 hodin a 1200 km cesty za sebou. Prichádzam do môjho staro-nového domova. Moje slovenské dobrodružstvo sa môže začat.

Nočný vlak do Košíc - v obrazoch

V nočnej Prahe začína moja cesta
V spacom vozni
Vlak rachotí stovky kilometrov
Ráno ma víta závojom hmly
A odrazu som na košickej stanici
Som v cieli – Košice – konečná stanica, vystupovať!
Vitajte v Európskom hlavnom meste kultúry 2013!
Teilen

0 komentárov:

Zverejnenie komentára