pondelok, 15. apríla 2013

Zvuky mesta


Stojím na špičkách prstov a vykláňam sa z okna môjho podkrovného bytu. Keď sa do Košíc vkráda noc, mesto opatrne prikrýva svoje strechy perinou šumiaceho šumotu. Na pozadí poloosvetlených ulíc starého mesta pôsobia obrysy gotického dómu Sv. Alžbety až strašidelne.

V diaľke počujem hrkotanie vlakov, z času na čas aj tiché mrmlanie a prskanie električiek. Inak nič! Žiaden ľudský hlas, žiaden smiech, žiadne klopkanie vysokých opätkov na kamennej dlažbe – nič z toho si ku mne nenachádza cestu. Vo večernom tichu mi pripadá to monotónne, pospevujúce brblanie, ako v hrnci sa pomaly prevárajúca polievka.

Výhlad na Dominikánsky kostol

Za zvláštnu akustiku vďačí mesto svojej polohe. Leží v doline vo vnútornom oblúku Západných Karpát, na brehu rieky Hornád. Historické jadro mesta objímajú novodobé mestské hradby - sídliská sa týčia z kopcov na okraji doliny. Bielo-šedé betónové stavby tu vyrastali od šesťdesiatych rokov, keď počet obyvateľov mesta začal rapídne stúpať. Sídliská pôsobia ako spustnuté, pohodené kocky domina.

Ráno hrniec prekypí. Najprv je to prenikavý, piskľavý tón, ktorý sa ku mne prediera cez stenu môjho suseda a budí ma. Neskôr sa rozozvučia stupnice z konzervatória z druhej strany ulice. Husle a klarinety sa rozcvičujú do nového rána.

Keď sa mesto prebudí, ticho bublajúci kotol sa premieňa na duniacu a rinčiacu obludu, ktorá znásobí každé zatrúbenie, každé zavytie sirény. Malý nádych Los Angeles v Košiciach...

Teilen

0 komentárov:

Zverejnenie komentára