utorok, 21. mája 2013

Nositeľ Radu práce


Pokračovanie článku Hviezdne vojny v Košiciach 

Naše potulky začínajú pri dome na rohu Alžbetinej ulice, ktorého okná sú zalepené reklamami. Na svetloružovom priečelí domu sú ešte zreteľne vidieť stopy po bývalej tabuli s názvom „Ulica Leninova“, ktorá bola po revolúcii v rýchlosti odstránená. 

Rožný dom je ale zaujímavý aj pre niečo iné. Na malej tabuľke pod plexisklom nás upozorňuje fotka, že v rokoch 1989/90 tu sídlili regionálne zastúpenia Verejnosti proti násiliu (VPN) a pražského Občianskeho fóra. VPN, ktorá bola založená v novembri 1989, bola v časoch revolúcie ústredím slovenského opozičného hnutia proti komunistickému režimu.

V prechádzke pokračujeme a križujeme Dominikánske námestie smerom na Mäsiarsku ulicu. Na domu číslo 32 nachádzame tabuľu s nápisom „Robotnícky dom“. Pokračujeme smerom na sever mesta až ku bráne bývalého tabakového závodu na Strojárenskej ulici 1. Cez bránu vchádzame do vnútorného dvora komplexu, ktorý košickí obyvatelia láskyplne nazývajú “Tabačka”. Nad bránou rozpoznávam otlačok červenej hviezdy. Je až udivujúce, aké vyžarovanie majú tieto symboly, ktoré museli byť v rýchlosti odstránené. Na nový náter priečelí ale peniaze už asi nezvýšili.

Pozdĺž Kováčskej ulice, ktorá je paralelná s Hlavnou ulicou, sa vraciame späť do centra mesta. Zastavujeme sa pri Zvonárskej ulici 15. Tam nachádzame pamätnú tabuľu a sochu maďarského komunistu Aladára Komjáta. Úzka tvár a zapadnuté očné jamky sochy mi pripomínajú bronzové hlavy od Giacomettiho. Veľké písmená pamätnej tabule hlásajú, že “V tomto dome sa 11. februára 1891 narodil významný maďarský komunistický básnik, publicista, revolucionár a internacionalista”.  

Len niekoľko metrov od jedného zvonu si vykračujeme Zvonárskou uličkou s mediteránnym nádychom. Krátky dláždený chodník je lemovaný pastelovými domami z 19. storočia a ortodoxnou synagógou. Je to najstaršia dodnes existujúca synagóga v Košiciach z roku 1883. Jej priečelie žiari novou bielobou. Nachádzame sa v strede bývalej košickej židovskej štvrte. Na terase Café-Baru “Smelly Cat” sedia muži v kravatách a s otvorenými novinami. Tri mladé ženy pijú bezstarostne slamkou limonádu. Vládne tu ľahký nádych Talianska alebo južného Francúzska a my skoro míňame málo lákavé výklady krčmy, ktorá sa volá “Nositeľ Radu práce”..


Keď vchádzame do tmavej miestnosti, víta nás pach piva a cigaretového dymu. Moje oči si najprv musia privyknúť na prítmie. Vstúpili sme do iného sveta. Osamelý muž s fúzami, ktorý tu už so svojim poloprázdnym pohárom červeného vína viditeľne dlhšiu dobu posedáva, si podopiera hlavu pravou rukou. S melancholickým pohľadom, zahĺbený do svojich myšlienok nás ani nevníma. Na stene nad ním je pripnutý zarámovaný plagát Internacionály zrejme zo školského kabinetu. Vedľa, obrazy s československými prezidentmi – Benešom, Gottwaldom, Zápotockým, Novotným, Svobodom, Husákom a Havlom.

Čašníčka za pultom nám nalieva pomarančovú šťavu a čapuje pivo, to všetko za 80 centov. Hovorí, že krčma existuje len 13 rokov. Miestni obyvatelia ju s nostalgickou odovzdanosťou dekorujú spomienkami zo zbierok vlastných domovov. Kontroly sem z času na čas zavítajú, ale nechávajú majiteľov na pokoji. Na Slovensku je totiž používanie komunistických alebo fašistických symbolov trestné, ale „z recesie sa používať môžu“, prezrádza nám čašníčka. Či aj hostia sem chodia „z recesie“, nuž to je iná otázka. Zvláštne popri tejto socialistickej dekorácii pôsobí fotografia Georga W. Busha jr. s manželkou a osobným venovaním…



Poznáte príbehy k týmto tabuliam a nápisom? Teším sa na vaše komentáre na blogu, alebo mi napíšte na email forbat@kulturforum.info. 



Teilen

0 komentárov:

Zverejnenie komentára