Zobrazujú sa príspevky s označením Východoslovenská galéria. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Východoslovenská galéria. Zobraziť všetky príspevky

piatok 14. júna 2013

Klezmer v Košiciach


S Pavlom Šalamonom, kontrabasistom KaschauerKlezmer Bandu sedíme na slnkom zaplavenej terase kaviarne Schalkház v pešej zóne Hlavnej ulice. Popri nás prechádzajú spevácke zbory v ľudových krojoch. Každých 10 metrov sa pristavia a niečo zaspievajú. Ženy si pritom skrížia ruky a rozhojdajú svoje boky v pestrých sukniach. Z času na čas počuť veselé zaujúkanie.

Prerušujeme na chvíľu náš rozhovor a pozorujeme predstavenie na ulici. Je to jeden z tých nezabudnuteľných momentov tu v Košiciach, keď sa úplne neočakávane otvára pred vami nový svet. Počas každoročného Zemplínskeho majálesu stretávate v pešej zóne mesta veľa ľudových spevokolov z Klubu zemplínčanov v Košiciach.

Dnešné teplé predpoludnie patrí k tým, keď je najlepším a najjednoduchším riešením posadiť sa do kaviarne na Hlavnej ulici, vychutnávať vyslovene dobrú šálku espressa a pozorovať okoloidúcich ľudí. Niečo si hneď všimnete: ľudia majú v Košiciach čas. Vzácny to jav, s ktorým sa v Paríži, Berlíne, New Yorku alebo Barcelone už len málokedy stretávate. Tu som ešte nikoho nevideľa, kto by sa bol býval hekticky náhlil po uliciach mesta.

S mojim diskusným partnerom v duchu košickej tradície necháme, aby lúče slnka svietili na naše tváre. Pavol Šalamon pritom rozpráva príbeh založenia hudobnej skupiny, ktorá pozostáva v prevažnej väčšine z amatérskych hudobníkov, akým je aj on sám. Pred dvoma rokmi mu zavolal jeho terajší spoluhráč - klarinetista Vlado Sidimák - a navrhol mu, aby založili skupinu, ktorá bude hrať klezmer. Počas dlhých večerov študovali staré platne s nahrávkami klezmerovej hudby. Inšpirovaní nahrávkami začala kapela hrať úpravy Ferenca JávorihoBudapest Klezmer Bandu. Pre necvičené uši aké sú moje, znie táto hudba ako zmes ruských a arabských melódií, beatu z Balkánu ale aj východoslovenského folklóru.


Klezmer vznikol medzi 17. a 19. storočím v obciach s vysokým podielom židovského obyvateľstva niekde vo Východnej Európe. Presne sa to dnes už povedať nedá. Klezmerská hudba hrala centrálnu úlohu v každodennom živote v židovských štvrtiach miest v Poľsku, Bielorusku, Rumunsku, Ukrajine ako aj na území dnešného Východného Slovenska. Jedno príslovie hovorí, že „svadba bez klezmeru je horšia ako pohreb bez sĺz.“ Výraz „klezmer“ pochádza z hebrejčiny a skladá sa z dvoch slov – „kley“ (nádoba) a „zmer“ (melódia). Vo voľnom preklade slovo znamená - „nádoba na hudbu“ alebo „hudobný nástroj“.

Kaschauer Klezmer Band nehrá výhradne len na židovských podujatiach, práve naopak. Ja osobne som sa so skupinou stretla už v Dome umenia a vo Východoslovenskej galérii

Muzikanti bandu pochádzajú z rôznych kútov Slovenska a rôzneho jazykového prostredia“, pokračuje Pavol Šalamon. Svojou hudbou chcú jednoducho osloviť ľudí, pretože na hudbe je krásne to, že prekonáva národné a jazykové hranice!“ 

V rámci festivalu Mazal Tov! (18.-22.07.13) vystúpi 20. júla v priestoroch košickej Historickej radnice Kaschauer Klezmer Band ako predkapela slávneho Budapest Klezmer Bandu.

Teilen

streda 5. júna 2013

Noc múzeí


18. mája 2013 bola v Košicach „Noc múzeí“. Mesto sa predviedlo vo svojej čokoládovo-sladkej podobe – vo svojej tradičnej multikulturálnej pestrosti. Osobne sa mi podarilo zažiť len malý útržok z nespočetných podujatí, ktoré sa uskutočnili od piatej poobede do pólnoci v múzeách a galériách Starého mesta.

Dom remesiel na Hrnčiarskej ulici

Hrnčiarsky kurz

Zmena miesta - Mäsiarska ulica 35, pamätná izba Sándora Máraiho: Počas „Noci múzeí“ vkĺzol istý mladý muž v obleku, kravate a lakovkách naspäť do doby roku 1900, kedy sa narodil Sándor Márai.


v pamätnej izbe Sándora Máraiho

Márai sa narodil ako Sándor Károly Henrik Grosschmid. Bol synom advokáta a neskoršieho kráľovského vicenotára. Po Prvej svetovej vojne Márai opustil Košice a študoval žurnalistiku v Lipsku. Pracoval pre „Frankfurter Zeitung“ (Frankfurtské noviny) vo Frankfurte až pokým sa nepresťahoval do Berlína, kde v 1920-ich rokoch v prostredí literárnej anvatgardy a kaviarenskej kultúry nachádza svoju skutočnú identitu ako spisovateľ. 

V roku 1929 sa po dlhom pobyte v Paríži vratil spolu so svojou židovskou manželkou Ilonou (Lola) Matzner do Maďarska, kde sa z neho čoskoro stáva jedna z najdôležitejších spisovateľských osobností vtedajšej generácie. Jeho kritické postoje a názory o kolaborácii maďarskej hlavy štátu Miklósa Horthyho s nacistami počas Druhej svetovej vojny, urobili z neho vo vlastnej krajine „personu non grata“, čo ho v roku 1948 priviedlo k emigrácii. Jeho život skončil tragicky – v americkom exile v roku 1989 spáchal samovraždu.


Legitimácia emigranta Sándora Máraiho
Pamätná izba na Mäsiarskej ulici 35 vystavuje spisovateľové osobné predmety. Do svojho rodičovského domu v Košiciach, po svojej emigrácii Máraiprišiel už len ako návštevník. Sándor Márai sa dnes považuje za najznámejšieho syna mesta Košíc. 

Ďalšia zmena miesta - vo vnútornom dvore Východoslovenskej galérie hrala skupina Romathan hudbu z 20. rokov 20. storočia.


Predtým než som padla do postele, nakukla som ešte do podzemnej časti Archeologického múzea, videla som bývalú "Dolnú bránu" Hlavnej ulice.  

v podzemnej časti Archeologického múzea "Dolná brána" 
Košice obdržali výsadu možnosti stavby mestkého opevnenia v roku 1290. Vykopávky v múzeu pochadzajú z tejto doby.Počas rekonštrukcie mestkého jadra v rokoch 1996-98 sa objavili pozostatky pôvodného mestského opevnenia. 
 
Košice s mestským opevnením


Teilen