O spievajúcom a lietajúcom vtáčikovi menom Iva Bittová

V rámci letného festivalu "Leto v parku", vystúpila česká speváčka, skladateľka a huslistka Iva Bittová spolu so skupinou Čikori minulú sobotu v Košiciach na koncerte v priestoroch bývalých kasární (Kasárne/Kulturpark). Iva Bittová je aj medzinárodne známa umelkyňa. Vo svojej vlasti je považovaná za jednen z najvýznamnejších zjavov alternatívnej scény.

Zmesou džezu, folklóru, klasiky a zvukov pralesa očarila umelkyňa svojím detským šarmom nielen mňa. Jej vstupy znejúce ako spievajúci a lietajúci vtáčik sú jedinečné. Mnoho Košičanov s ňou nahlas spievalo jej piesne. V ich usmievajúcich tvárach bolo vidno, že ako deti vyrastali s hudobnými kazetami Ivy Bittovej... Pre mňa bola skutočným objavom.

  

Iva Bittová sa narodila v roku 1958 v Bruntáli na Morave. Obidvaja rodičia boli hudobníci. Jej otec, Koloman Bitto, ktorý bol hlboko napojený na svoju juhoslovenskú domovinu, vedel hrať skoro na každom nástroji, a to v klasickom alebo aj folklórnom štýle. Svoj talent odovzdal ďalej Ive a jej obidvom sestrám.

Ako dieťa chodila Iva na balet a učila sa hrať na husliach. V juhomoravskom Brne vyštudovala konzervatórium v hudobnom a hereckom odbore. Už počas štúdia hrávala v experimentálnom divadle „Husa na provázku“. Neskôr vystupovala v televízii, hrala v rôznych filmoch a pracovala v divadle ako herečka.

Po predčasnej smrti svojho otca sa rozhodla ísť v jeho stopách ako hudobníčka a skladateľka. Začala sa viac sústreďovať na svoje hudobné vzdelávanie a od roku 1982 začala študovať husle. 

Po 17 rokoch, kedy jej domovom bola vidiecka oblasť pri Brne, sa v roku 2007 presídlila do USA. Tam žije v zelenom zázemí New Yorku v údolí Hudsonu. Jej syn Antonín, ktorý sa narodil v roku 1991, je tiež hudobník.

Viac informácií o jej hudbe a jej aktuálnych koncertoch nájdete tu.  Ešte viac vidieť a počuť môžete tu.

Rozhovor pre Interkultúrny magazín stanice Bayerischer Rundfunk

Celú reláciu "B5 aktuell - Das interkulturelle Magazin" s rozhovorom si môžete vypočuť tu , samostatný príspevok tu:



Relácia bola vysielaná v nedeľu, 11. augusta, o 13.05 h.
 
Rozhovor viedol André Vincze.

Kúsok domoviny v kufri

„Cítiš sa v Košiciach doma?“, pýtajú sa ma tu často. Prikyvujem a zároveň si kladiem otázku: Je to naozaj tak? Podľa čoho sa to dá spoznať? Cítim sa tu útulnejšie ako kdekoľvek inde, lebo Košice sú náhodou mojím rodným mestom?  

Domov. Aký význam prináleží tomuto slovu, keď moji rovesníci neustále balia kufre a vydávajú sa za ďalším projektom? Večne na cestách. Čo si berú so sebou?

Nedávno som sa stretla s Petrom Korchnakom z Portlandu v Oregone. Rodený Košičan opustil Európu pred desiatimi rokmi pre lásku. Rozprával mi, ako dal prednedávnom výpoveď v práci, predal dom a auto, a rok cestuje so svojou manželkou po svete. Podľa jeho názoru je domov tam, kde je jeho zubná kefka. O tom píše aj na svojom blogu.

To je pravda, človek vôbec nepotrebuje veľa materiálnych vecí na to, aby sa cítil dobre, ak ho srdečne privítajú. Jedného predmetu by som sa však osobne nikdy nechcela vzdať: keď som sa sťahovala z rodičovského domu, dostala som do daru malý espresso kávovar. Odvtedy ma sprevádza na každom kroku. Pri každom sťahovaní skončí v mojom ruksaku, a to už osem rokov.

Neustále byť pripravený na odchod a cestovať s málom batožiny – to pozná aj József Tamás Balázs, skrátene BaJóTa. Maďarský umelec našiel, rovnako ako ja, na zopár mesiacov útočisko v Košiciach. Za svoj pobyt vďačí 31-ročný umelec medzinárodnému programu „K.A.I.R. – Košice Artists in Residence“. Niekoľkomesačné štipendium pre začínajúcich umelcov sa udeľuje už od roku 2010. Program K.A.I.R. medzičasom zabezpečil pobyt asi 30 zahraničným umelcom a poslal 20 mladých Slovákov do sveta.

Veľmi dobre si ešte spomínam na svoje prvé stretnutie s BaJóTom v kaviarni „Tabačky“*. Bolo to v polovici apríla a umelec na rezidenčnom pobyte BaJóTa, „ten nový“ z Budapešti, vošiel nečujne do kaviarne. Mal takú nenápadnú chôdzu, akoby sa vznášal nad zemou. Pohyboval sa a rozprával obozretne, rozvážne. Hneď si získal moje sympatie.  

Rozprávali sme sa o jeho umeleckom projekte v Košiciach. Na rozdiel od ostatných tvorivých duší sa BaJóTa nerozplýval v nekonečných sebareflexiách o svojom diele, ktorého hlbší zmysel som mohla iba zďaleka tušiť. Naopak, premýšľal o tom, ako prepraví svoje nadrozmerné práce po ukončení výstavy z A do B. Mladý sochár informoval o rozoberateľných drevených elementoch a šikovných technikách skladania papiera. Bola som takmer sklamaná, že umelec (!) môže byť tak nepochopiteľne prakticky založený. Pritom som si vôbec nevšimla, že jeho výklad bol súčasťou samotného projektu. Zároveň to boli aj jeho intímne myšlienky a pochybnosti. Umelec totiž rozprával o svojom nepokojnom, zavše aj bezradnom živote, o pretrvávajúcej mobilite a bezhraničnej flexibilite, ktoré sám od seba vyžaduje.

Minulý týždeň som si o tom mohla urobiť predstavu, keď BaJóTovi otvorili výstavu v jednej hale areálu bývalej tabakovej továrne.

Umelec o svojej práci píše: „I deal with the subject of leaving your homeland. The keywords linked to the concept of the installation are: home and wanderlust, social integration, modern migration and cultural globalisation.”  

BaJóTa pri práci vo svojom ateliéri v niekdajšej tabakovej fabrike

BaJóTu inšpirujú prenosné drevené ploty z jeho vlasti, z vidieckej Transylvánie/Sedmohradska, s ktorými pastieri oviec tiahli z lúky na lúku. Tieto mobilné ploty a šindľové strechy z borovicového dreva dôverne pozná od detských čias. Pre štúdium opustil BaJóTa svoju domovinu. Teraz si ju priblížil späť, celkom blízko k sebe, a síce priamo na zadné sedadlo svojej malej červenej fiatky. Koncom augusta so svojimi umeleckými dielami odíde. Tiahne preč, za ďalším projektom.

Dodatok


BaJóTova výstava „Utopiatrap“ je sprístupnená v utorky až štvrtky od 17:00 do 19:00 do 31. augusta. (Miesto: Strojárenská 3, od vstupnej brány k výstave treba prejsť cez dve nádvoria)

Areál prázdnej továrne využívajú na svoje práce za výhodné nájomné nezávislí umelci, dizajnérske skupiny a podobne. Priestory patria Kultúrnemu centru Košického samosprávneho kraja, ktoré tam aj sídli.

Na nádvorí bývalej tabakovej továrne

* „Tabačka Kulturfabrik“, patrí k areálu bývalej tabakovej továrne na severe širšieho centra mesta. Stala sa hlavným dejiskom mladej umeleckej scény a predstavuje alternatívny náprotivok „dominantnej kultúry“. Okrem filmových večerov, divadelných predstavení, radov prednášok a párty organizuje „Tabačka“ každoročne open air festival POKEfest. Prináša do Košíc trochu priemyselnej kultúry a je živým, nezávislým priestorom pre mladých kreatívnych ľudí.

                              Vo dvore "Fabricafe Tabačka“