Džanes romanes? – Rozprávaš po rómsky?

„Ko kerďas peskere kherutne buťa?" – pýta sa Anna Koptová s vyzývavým pohľadom. Kto si urobil domáce úlohy? – bola otázka v rómštine. Učiteľka sa nakláňa ku svojim žiakom. Rukami sa podopiera o okraj stola. Vyťahuje obočie a s očakávaním v pohľade sa ponad rám svojich okuliarov pozerá na triedu . A zrazu jej cez tvár preblyskne úsmev!

Žiaci vedia, že otázka je mienená len čiastočne vážne. Koniec koncov, sedia tu v škole dobrovoľne. Cez otvorené okno svieti slnko. Podarilo sa mu prebojovať cez sivú perinu oblakov, ktoré do mesta na niekoľko dni priniesli búrky a dážď. Mesto zažilo aj tohoročnú prvú búrku z tepla! Dnes ale slnko svojimi lúčmi zaplavuje miestnosť v polosuteréne jedného inštitútu Slovenskej akadémie vied.

V triede sedím v poslednom rade a som svedkom vzácnych scénok. V toto popoludnie sedí v laviciach pät žiakov – ich materinská reč je slovenčina a všetci z nich sú zamestnaní. Učia sa rómštinu, jazyk Rómov. Nielen pre žiakov, aj pre Annu Koptovú je tento kurz malým zázrakom. Je financovaný z prostriedkov európskych regionálnych fondov (EFRR) v rámci nadregionálneho podporného programu Regsom-Regszom. Kurz je pre účastníkov bezplatný. 

„Ondrej, čo ste dnes jedli?“ – pýta sa pani učiteľka po rómsky. Otázku kladie chudému, plavému mužovi v prvej lavici. Ondrej dvíha pohľad, je počuť tiché povzdychnutie. „Zeleninu … hmmm … ryžu ... a ... olivový olej“ – znie neistá odpoveď. Ondrej zatiaľ viac povedať nevie. Od februára prichádza na vyučovanie dva krát v týždni, vždy presne o 16.30h.

Pani učiteľka spolu s Ondrejom postupne pridávajú ku skromnému obedu ďalšie a ďalšie slová až nakoniec z toho vzniká výdatné jedlo – „Más znamená mäso, jandro sa volajú vajíčka. Ciral je slovo pre syr, môže znamenať ale aj tvaroh“ – vysvetluje pani Koptová. Často sa stáva, že jedno slovo má dva rôzne významy. Žiaci si usilovne robia poznámky.

Peter dostáva slovo ako ďalší. Má vyrozprávať svoje zážitky z tohto týždňa. Mladý muž je farár v malej obci pri Košiciach, v ktorej je podiel rómskych obyvateľov vysoký. Svojej práci vďačí za dobré základy v rómštine. Vo svojom rozprávani ale stroskotáva, keď sa pokúša o opis jedného hendikepovaného človeka a jeho invalidného vozíka. „Hmmm, slovo verdan pre invalidný vozík sa v tomto prípade nehodí“ – prerušuje Petrovo rozprávanie pani učiteľka. „Viete, jazyk Rómov vznikol v čase, keď Rómovia ešte kočovali so svojimi konskými povozmi po krajine. Invalidné vozíky vtedy ešte nepoznali“  – hovorí pani Koptová. „Použite miesto toho slovo mašina alebo si pomôžte použitím slovenského slova. Rómovia u nás to predsa tiež robia!“

Pani riatideľka v každodennom živote vyučuje v malej súkromnej škole v mestskej časti Jazero, ktoré sa nachádza na samom kraji mesta. Jej školáci pochádzajú zo sociálne slabých rodín a žijú skoro výlučne v obávanom gete Luník IX. Keď musí na kurz, potrebuje sa prepraviť električkou cez celé mesto. To jej však vôbec nevadí. Pre ňu je veľký úspech,, že vôbec môže rómštinu vyučovať. V ére komunizmu sa považovalo zveľaďovanie jazykov menšín, kam patrila rómština ale i nemčina, za činnosť proti štátnemu záujmu. 

Väčšinu z desiatich pravidelných účastnikov kurzu sem ale neprivádza zvedavosť alebo nostalgia. Je to jednoducho nutnosť. Ako Ne-Rómovia, sú vo svojej každodennej pedagogickej, sociálnej či policajnej práci, konfrontovaní s problémom jazykovej bariéry. Rómske deti v Petrovej náboženskej obci poznajú a hovoria len niekoľko slovenských útržkov. „Kedže pracujem denne s miestnym obyvateľstvom, práca s tlmočníkom mi veľmi nepomôže“ – vysvetľuje pán farár. Aj ďalší dvaja účastníci boli na jazykový kurz upozornení zamestnávateľom.

Akurát Ondreja sem privádza iný motív. Rómštinu počuje denne v električke bez toho, aby jej rozumel – „Žijú tu popri sebe dve oddelené komunity, ktoré medzi sebou takmer nekomunikujú.“ S novoosvojeným jazykom chce Ondrej začat „stavať mosty“. Mosty medzi dvoma komunitami. Len pred nedávnom, keď na ulici hrali hudobníci, zvolal na nich v rómštine  –  „Výborne, len tak ďalej!“  Huslistom doslova padla sánka. A vysoký, chudý Ondrej podrástol o ďalší kúsok.

Niekoľko hodín po kurze dostávam od Ondreja dlhý e-mail. Píše v ňom – „Ak sa človek prihovorí niekomu rodným jazykom, otvára si cestu do jeho srdca.“ Odpovedám mu v jeho rodnom jazyku a to obľúbeným príslovím mojej mamy – „Koľko jazykov vieš, toľko krát si človekom.“

Rómsky jazyk

Rómštinou na svete hovorí približne šesť miliónov ľudí, z toho asi 4,5 milióna ňou rozpráva v Európe. S jazykmi ako Urdu alebo Hindi, patrí Rómština do indoeurópskej jazykovej rodiny. Pomenovanie národa RÓMA ma indický pôvod. RÓM znamená muž alebo manžel a je pravdepodobne odvodené od slova DOM, ktoré pomenúvava nižšiu kastu túlavých robotníkov – hudobníkov, kúzelníkov, košikárov atď.

Rómsky jazyk sa viac než 800 rokov ďalej vyvíjal a to nezávisle od indických jazykov. Dodnes sa v ňom zachovalo približne 700 pôvodných indických výrazov. V Európe sa vyvinulo niekoľko regionálne odlišných rómskych dialektov.

Zdroj a dodatkové informacie (nemecký): Marlene Mussner, OEW