Kúsok zeme na tanieri

Počas košickej návštevy predsedu organizácie „Nemeckého kultúrneho fóra východnej a strednej Európy“ pána Winfrieda Smaczného z Potsdamu si moja stará mama nenechala ujsť príležitosť a pozvala jeho a jeho manželku k sebe domov na večeru. "V žiadnom prípade nie je možné stráviť na Slovensku niekoľko dní bez toho, aby sa neochutnalo slovenské národné jedlo – bryndzové halušky," mienila moja babička a hneď si uviazala zásteru. 

Samozrejme, nezostalo len pri haluškách. Moja stará mama, ktorá pochádza z Moravy, nám večer podávala tradičné moravské koláčiky z kysnutého cesta, ako aj rozvoniavajúci makový závin, ktorý vybrala čerstvo upečený priamo z pece. Vôňa koláčov sa miešala s nezameniteľnou vôňou opraženej slaninky. 

Bryndzové halušky podávala stará mama na tanieroch s kobaltovo-modrým cibuľovým vzorom – takáto jedálenská súprava totiž nesmie v žiadnej československej domácnosti chýbať! K jedlu sme popíjali kyslé mlieko. Pred jedlom i po ňom sme si niekoľkokrát pripili domácou slivovicou zo sliviek môjho starého otca. Manželia Smaczny nie sú veľkí jedáci, no môj starý otec ich neúnavne ponúkal, aby si z halušiek i koláčov ešte pridali a veľkoryso im dolieval i do pohárikov domácu slivovicu. V ten večer určite nikto nezostal hladný a celkom triezvy...

Každý Slovák - bez výnimky - bryndzové halušky zbožňuje už od narodenia. Moja rodina si vždy „zašpásovala“ s nemeckými mužmi, ktorých sme počas rokov priviedli do našej slovenskej domoviny. Národné jedlo im bolo predložené ako test: ak jedlo hosťovi chutilo, bol okamžite vyhlásený za „originálneho Slováka“. 

Ale - z čoho sa vlastne pripravujú tieto bledookrové, lesklé halušky? Bryndzové halušky sú zo zemiakov – zo základnej suroviny slovenskej kuchyne. Na cesto potrebujete zmiešať postrúhané zemiaky s múkou a soľou. A podobne ako pri príprave rakúskych halušiek (s vajcom) sa zemiakové cesto pretlačí cez "strúhadlo", ktoré je položené na hrnci s vriacou vodou, do bublajúcej vody. Uvarené halušky, ktoré vyplávajú hore, sa vyberú sitkom z vody a krátko sa opláchnu studenou vodou, potom sa premiešajú s bryndzou – špeciálnym druhom slovenského ovčieho syra. (Tradičnú slovenskú bryndzu dostať len na Slovensku – vyrába sa z nepasterizovaného ovčieho mlieka a preto sa nesmie vyvážať do EU.) 

Bryndzové halušky sa podávajú ozdobené lyžicou kyslej smotany, praženou slaninkou a polejú sa výpekovou masťou a niekto ich dochucuje aj kôprom. Halušky sa robia aj s kyslou kapustou alebo tvarohom. K jedlu sa pije kyslé mlieko, cmar alebo zákvas.

Toto tradičné jedlo odzrkadľuje spôsob života na slovenskom vidieku – chov oviec tu patrí k najstarším poľnohospodárskym aktivitám a robí sa dodnes. Ovce boli v minulosti na Slovensku najčastejšie chované domáce zvieratá, a to nielen kvôli mlieku a syru, ale aj pre kožušinu, z ktorej sa vyrábalo oblečenie. Od 14.-ho storočia sa chov oviec zaslúžil o rozvoj remesiel a cechov – kožušníckych, garbiarskych a obuvníckych. Kultúra pastierov má aj veľmi významné postavenie v slovenskom folklóre.  

Pastierske hudobné nástroje ako je fujara – dlhá, drevená, zvislo držaná flauta, píšťaly, ovčie kožušiny na podlahách a ovčie guby na stenách - to všetko patrí ku klasickému inventáru každého salaša.

Manželom Smacznym bryndzové halušky chutili. Na spiatočnej ceste do hotela mi povedali, že z jedla bolo cítiť „spätosť so zemou“. Nuž a ja som bola spokojná, keď ma pán Smaczny nasledujúce ráno uistil, že po slivovici nemá žiadnu opicu ...