Keď sa Sarah Neumann prvý krát dopočula o malom meste Medzev, nechcela tomu najprv ani uveriť.
O karpatských Nemcoch v Rumunsku, počula Sarah, ktorá je z Frankfurtu, už častejšie. O nemeckom dialekte, ktorý sa od stredoveku zachoval v udolí rieky Bodva, sa dozvedá 20 ročná prvýkrát až v Košiciach. Žije tu už 10 mesiacov, v meste, ktoré je len 30 km vzdialené od Medzeva. V Košiciach vyučuje v rámci programu organizácie pre dobrovoľníkov „Kulturweit“, nemčinu na dvoch gymnáziach.
Onedlho sa Sarah vydáva na objavovať ”údolie Mantákov”, kde navštevuje aj tamojšiu základnú školu. Spolu s deťmi školy sa spoločne rozhodnú inscenovať divadelnú hru. Hra rozpráva o vzniku Medzeva a zakladá sa na jednej starej povesti.
V tejto povesti sa hovorí, že cez územie dnešného námestia pretekal niekedy potok a vytvoril tam veľký močiar. V močiari žil zlý drak, ktorý držal obyvateľov mesta v strachu – požieral totiž mladé dievčatá a ženy. Domáci sa radili, akoby vedeli draka s trinástimi hlavami zabiť. Na riešenie prišla nakoniec vdova po dedinskom obuvníkovi – z roztopenej horúcej smoly vyformovala bábku dievčiny a obliekla ju do pestrého medzevského kroja. Potom ju v noci postavila k močiaru. Drak sa nechal pestro odetou bábkou obalamútiť. Nenásytne si pochutnal na bábke zo smoly, z čoho vzbĺkol a zhorel. Z draka ostal len kopček popola. Oheň ale vysušil močiar a tak si mohli obyvatelia na suchej zemi postaviť svoje domy.
„Odkedy Sarah s deťmi nacvičuje divadlo, žiaci sú rozjarení. U nás v škole už dávno nepracoval niekto, koho materinským jazykom je nemčina“, hovorí mladá učiteľka z Medzeva. Na základnej škole sa nemčina vyučuje už od prvej triedy, v niektorých triedach dokonca až 6 hodín týždenne. Pritom sa deti učia ešte aj daľšie cudzie jazyky ako angličtinu a ruštinu. Mantáčtinu ale nikde v učebných osnovách nenájdete. Pritom pedagogicky zbor školy pozostáva z polovičky z Mantákov. Medzi sebou sa rozprávajú len v nárečí. Usmievajúce sa učitelky pripúsťajú, že mantáčtina je ich „tajným jazykom“.
Teraz už vzácnemu dialektu rozumejú len dvaja, traja žiaci v jednej triede. V roku 1993 ho ovládala ešte polovica školákov. Tendencia je klesajúca – už viac než 60 rokov. Pani Ing. Gertúda Schürgerová, zástupkyňa riaditeľa školy hovorí, že „Mantácky sa deti naučia len vtedy, ked sú obaja rodičia Mantáci a sa mantáčtina doma používa“. Toto je dnes už veľmi zriedkavý jav.
Výučba a používanie nemeckého jazyka sú od 1990-tych rokov v Medzeve ako aj iných slovenských obciach s nemeckou menšinou opäť podporované. Túto skutočnosť si cení aj fotograf a mestský kronikár Walter Bistika – „Stáva sa to ale na úkor mantáckého dialektu. Ten ovládavajú už len starí a tí pomaly vymierajú“ – dodáva 84-ročný pán v spisovnej nemčine.
Trinásťročný Matej Drábik je jeden z mála detí v meste, ktorí od malička vyrastali s mantáckym dialektom. Do svojich piatich rokov hovoril plynule mantácky. „Potom, čo som ale začal chodit do školy a nevedel som skoro ani slovo po slovensky, moja mama prestala so mnou hovoriť v mantáckom dialekte“ – jeho znalosti bohato vystačia, aby vedel povesť o drakovi predniesť v mantáckom nárečí. Walter Bistika si skúšky divadeľného predstavenia nenecháva ujsť – prichádza na ne denne. Niekoľko málo dní pred premiérou sa zdokonaľuje Matej pomocou pána Bistiku v detailoch mantáckej výslovnosti.
V divadelnej hre, ktorú žiaci siedmej triedy medzevskej Základnej školy v minulých týždňoch skúšali so Sarah Neumann, hovoria deti po nemecky, slovensky a mantácky.
V divadelnej hre, ktorú žiaci siedmej triedy medzevskej Základnej školy v minulých týždňoch skúšali so Sarah Neumann, hovoria deti po nemecky, slovensky a mantácky.
Divadeľná hra sa uvedie budúci pondelok pod vedením dobrovoľníčky z „Kulturweit“ Sarah Neumann, lektorom nemeckého jazyka Friedrichom Burrichterom ako aj medzevského umelca Helmuta Bistiku. Premiéra sa koná dňa 10. júna 2013 o 17.00 h v medzevskom Mestskom kultúrnom stredisku.
Pre Sarah Neumann sa čoskoro po premiére končí ročný pobyt v Košiciach. O existencii mantáckej komunity na východe Slovenska dnes už nepochybuje. O Mantákoch a povesti o drakovi bude Sarah po svojom návrate do domova určite rozprávať svojim praiteľom…
Divadelná skúška
Vdova si praje zomrieť, najprv ale musí zabiť draka...
Umelec Helmut Bistika pomáha „smrti“...
Drak je mŕtvy, obyvatelia Medzeva sú vo sviatocnej nalade
Učinkujúci: Sarah Neumann, dobrovolníčka "Kulturweit" v Košiciach, Helmut Bistika, umelec a umelecký pedagóg z Medzeva, Friedrich Burrichter a Frank Steffen, lektori nemčiny na košických gymnáziách
Ak sa chcete dozvedieť viac o mantáckom dialekte:
PhDr. Gabriela Schleusener a Dr. sc. Heinz Schleusener "Wörterbuch der deutschen Mundart in Metzenseifen" (Slovník nemckého nárečia v Medzeve).
Tohoročná publikácia sa dá objednať v nemčine v nakladateľstve Shaker Verlag.
A viac o Mantákoch a Medzeve.
Vdova si praje zomrieť, najprv ale musí zabiť draka...
Umelec Helmut Bistika pomáha „smrti“...
Drak je mŕtvy, obyvatelia Medzeva sú vo sviatocnej nalade
Učinkujúci: Sarah Neumann, dobrovolníčka "Kulturweit" v Košiciach, Helmut Bistika, umelec a umelecký pedagóg z Medzeva, Friedrich Burrichter a Frank Steffen, lektori nemčiny na košických gymnáziách
Ak sa chcete dozvedieť viac o mantáckom dialekte:
PhDr. Gabriela Schleusener a Dr. sc. Heinz Schleusener "Wörterbuch der deutschen Mundart in Metzenseifen" (Slovník nemckého nárečia v Medzeve).
Tohoročná publikácia sa dá objednať v nemčine v nakladateľstve Shaker Verlag.
A viac o Mantákoch a Medzeve.
1 komentárov:
Moja mamička bola Mantáčka z Vyšného Medzeva, jej rodičia boli tiež Mantáci. Za slobodna sa volala Matilde Gedeon a moja stará mama sa volala Terezia Schmotzer /za slobodna/.Mamička zomrela pred 3 rokmi vo veku necelých 103 rokov. Srdečne pozdravujem všetkých Mantákov vo Vyšnom a NIžnom Medzeve. Marta Mandysová, rod.Sekeráková
Zverejnenie komentára